Compliance po slovensky | časť 3

IZOLÁCIA A chýbajúca stratégia V COMPLIANCE

V Compliance zvažujeme a riadime riziká. Výsledok práce je častokrát otázny, najmä pre biznis – buď máme „prípady“ a teda Compliance nie je efektívne, alebo nemáme „prípady“ a teda Compliance nie je efektívne. Efektivita sa tak zdá byť mantrou compliance.

Compliance officeri majú s riadení rizík skúsenosti, majú výsledky a vedia čo robia. Prečo sa teda stále bavíme o efektivite? Naznačujú nám tým, že Compliance nie je efektívne? Áno, aj.

Chýbajúca stratégia a izolácia compliance je základným dôvodom prečo compliance nemôže v skutočnosti efektívne s očakávanými výsledkami fungovať. A nie je to záležitosť iba compliance officerov, zďaleka nie.

RIADENIE RIZÍK

Riadenie rizík compliance môže mať zásadný dopad na efekt reputačného alebo regulačného rizika, či už formou znižovania neželaných biznis praktík alebo zvyšovaním externej reputácie vo vzťahu k regulátorovi, zákazníkom, dodávateľom alebo biznis partnerom. Vznik rizika compliance je čisto závislý na chápaní a interpretácii biznis štandardov a implementácii kontrolných a reaktívnych mechanizmov vo vnútri samotnej firmy.

Krásne sa o tom píše, znie to výborne, veta s bohatým obsahom. Stotožňujeme sa s tým. Rozprávame o tom. Prednášame o tom. Píšeme o tom. Realita však často vyzerá inak. A preto aj tieto krásne definujúce popisy v skutočnosti pôsobia utopisticky, teoreticky a nereálne. Riadenie rizík je výsledok aj „base line“, súčasne. Je to kombinácia znalosti, skúsenosti, predpokladov, predikcií, „sedliackeho rozumu“, pravdepodobnosti (assessment) a navrhovanie a realizovanie vhodných stratégií k želanému výsledku (management).

Prečo to teda v praxi veľmi nefunguje? Mám k tomu dva hlavné argumenty, ktoré sú súčasne aj dvomi riešeniami – izolácia a stratégia.

RIZIKO A IZOLÁCIA

Compliance nemôže fungovať izolovane. Objektívne to totiž nie je možné a nie je to ani vonkoncom prospešné. Izolácia, niekedy dokonca skrytá pod rúškom „nezávislosti“, je signálom, že o efektivite sa rozprávať ani len nemôžeme.

Je dôležité, aby compliance v akejkoľvek organizačnej štruktúre bolo nezávislé od vplyvov, ktoré by mohli mať negatívny dopad na výsledky, postupy alebo stratégie, ktoré compliance plánuje, aplikuje alebo analyzuje. Nezávislosť však neznamená izoláciu.

Izolácia v prostredí, v ktorom compliance pôsobí je kontraproduktívna a prispieva iba k vnímaniu compliance ako byrokratickej zaťažujúcej a obťažujúcej zložky v rámci organizačnej štruktúry.

Izolácia má zásadný dopad na vnútornej reputačnej úrovni a môže sa prejavovať až nezáujmom alebo pohŕdaním – na všetkých úrovniach (áno aj u stakeholderov).

Izolácia vplýva aj na spôsob, akým compliance officeri vykonávajú svoju prácu, s akým nadšením, s akou dynamikou. Izolácia v lepšom prípade má za následok fungovanie compliance iba v rozsahu preverovania a reportovania oznámení prostredníctvom whistleblowing line – t.j. z compliance sa tak stáva iba vyšetrujúci a reportujúci orgán. Môže to byť cieľ, obávam sa však, že v mnohých štruktúrach to skôr vzniklo intuitívne, izoláciou.

AKO ODSTRÁNIŤ IZOLÁCIU?

Je najskôr dôležité vedieť či je izolácia skôr na procesnej, štrukturálnej úrovni alebo na personálnej úrovni. Ak je niečo izolované vždy existujú obe zložky, ale každá z nich má určitý pomer, ktorý k izolácii prispieva viac alebo menej. Ak je izolácia na personálnej úrovni väčšinová, existujú rôzne spôsoby práce na jej odstraňovaní (napr. viz).

Procesná izolácia je termín skôr používaný v IT, ale inšpirovať sa tam určite môžete (napr. viz). V IT dáva procesná izolácia úplne iný rozmer, v compliance je procesná izolácia deštruktívna, kontraproduktívna a nežiadúca. Procesná izolácia v compliance je totiž súbor opatrení, procesov, postupov a rozhodnutí, ktoré k izolácii prispievajú. Prečo je dôležité procesnú izoláciu odsledovať? Ak je hlavným cieľom efektivita vykonávania compliance (a všetci to tak hovoríme), procesná izolácia je primárnou a principiálnou prekážkou efektivity.

Ak jednotlivé odbory, útvary, team(-y) medzi sebou nespolupracujú, ale skôr sa odčleňujú (izolujú), efektívne compliance v zásade nie je možné. Ak compliance nepozná procesy (a nedokáže porozumieť tomu, čo sa v ktorom teame procesne deje, do detailov, s pochopením rozsahu a dopadu), potom nie je možné mať efektívne compliance. Procesná izolácia je téma na „knihu“. Odstránenie procesnej izolácie je postupné, málokedy možné v jednom kroku. Je však možné začať analýzou „Root Cause“ (príklady nástrojov sú tu). A potom ... je tu stratégia.

RIZIKO A STRATÉGIA

„Mismanagement of strategic risk is the number one cause of shareholder value destruction, according to a 2012 study by Booz & Co. (now Strategy&Co). .. What may be surprising is that Booz & Co. Completed a similar study in 2004 in the wake of the scandals at Enron, Tyco and Worldcom that reached the same conclusion....... The results of the study were unambiguous. When analysing the root cause of the destruction in shareholder value, strategic failures were identified a remarkable 81% of the time. In approximately half the instances studied, the loss of value happened gradually, over months and years, however in the other half, the loss of value happened very quickly, sometimes days and weeks....“ (thepalladiumgroup, 2015).

Vyššie uvedené hovorí samo o sebe, a vlastne je tam uvedené všetko potrebné na vysvetlenie prečo je stratégia v compliance dôležitá z toho vonkajšieho pohľadu resp. pohľadu stakeholderov. Ale výsledky aplikovanej (alebo nesprávne aplikovanej) stratégie znamenajú, že nejaká stratégia musela byť.

Výsledky bez stratégie sú anarchia, náhoda a tie ako vieme, nemajú udržateľnosť, nie sú dlhodobé a naviac pravdepodobnosť opakovania je tiež náhodná. Podnik, ktorý je prevádzkovaný týmto spôsobom, nie je podnik. Je to možno pokus o podnikanie, možno je to forma vytvorenia si vlastného pracovného miesta.

Podnik, ktorý je založený za účelom podnikania, rastu, udržateľnosti, nejakú stratégiu vždy má. A táto „hlavná“ stratégia sa následne premieta do ďalších stratégií na nižšej úrovni. A kde je v tomto compliance? Väčšinou je compliance stratégia vnímaná ako stratégia na nižšej úrovni, rovnocenná s ostatnými nižšími, niekedy však aj pod úrovňou stratégie „tvorby zisku“. A tam je ten problém.

Stratégia compliance musí prvotne vychádzať zo stratégie hodnôt na úrovni firmy. Aké sú hodnoty, taká je compliance stratégia. Stratégia compliance na základe hodnôt určuje priority, zvažuje riziká, riziká prioritizuje, prevenčné mechanismy aplikuje, a na základe tejto stratégie aj detekuje a reaguje. Bez stratégie, ktorá súladí s hodnotami spoločnosti, je compliance brownovým pohybom v rámci organizácie. Compliance stratégia však nesmie byť izolovaná od ostatných nižších stratégií, naopak pomáha ich vytvárať práve spoluprácou, integráciou, procesmi.

Chýbajúca stratégia a izolácia compliance v rámci akejkoľvek spoločnosti je prvým základným dôvodom prečo compliance nemôže efektívne fungovať (s očakávanými výsledkami). Nič izolované nefunguje poriadne (ak izolácia nie je vyslovene plánovaná). Odstráňte izoláciu. Nezávislosť compliance, ako základná požiadavka, sa často zamieňa s izoláciou a v skutočnosti množstvo compliance officerov je izolovaných od reálneho chodu v spoločnosti. Taktiež, postup bez vízie a stratégie, je ako sadnúť si do auta, zapnúť si GPS a povedať „kamkoľvek“ (chýbajúca vízia) alebo zadať namiesto konkrétneho miesta napr. „Slovensko“, aj keď plánujete ísť napríklad do Košíc (chýbajúca stratégia). Chýbajúcu stratégiu, prípadne aj chýbajúcu víziu determinujte, verbalizujte, realizujte.

Práca na týchto dvoch aspechtoch je samozrejme zložitá, vyžaduje množstvo úsilia a je to presne ten typ „cvičenia“, ktoré napĺňa do bodky aj podstaty „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Akékoľvek compliance „issue“ totiž následne nie je deštruktívne, a dokonca nemá ani príliš zásadný dopad (vrátane toho finančného). A tomuto sa hovorí relevantný výsledok risk assessmentu aj managementu.

A vy to ako máte u Vás? Napíšte mi, dajte mi vedieť.